Michal Sabela

                           Aj keď pohľad do kalendára ešte nenasvedčuje, že by sa začali dni školského vyučovania, predsa len sa budeme venovať aj im v trochu netradičnej súvislosti. Škola - odevná móda. Možno ešte celkom nechápete, ale pokúsim sa Vám nadškrtnúť túto súvistlosť.

              V posledných rokoch sme svedkami čoraz nástojčivejšieho prenikania rôznych módnych trendov do našich ulíc, pracovísk, tried... Iste, mnohokrát sú to odevy praktické, vkusné ale až príliš často nepraktický gýč vyvolá pohoršenie, údiv, protichodné nálady na adresu nositeľa. Nanešťastie, mnohí jedinci v snahe získať trošku rešpektu sú ochotní zájsť až k totálnej diskreditácií svojej osoby, myslia si snáď, že takto ich nik neprehliadne, všetky oči na ulici sa na nich uprú. Je to pravda, ale skúste si spomenúť na posledné stretnutie s takou osobou na vaše dojmy....

   V dnešnej dobe už ani neexistuje zákonná úprava, ktorá by čo to dovoľovala, iné zakázala. A tak mnohokrát v túžbe vyniknúť originalitou upadáme do nevkusu, opovrhnutia a zabúdame, že aj ten najoriginálnejší človek mesta by zapadol do šedého davu. V nočných podnikoch, pri veselej zábave, tu i tam v kine či veselej párty je takýto odev prijateľný, nech rozprúdi vravu,  pretne trápnu odmlku, dopomôže k získaniu kontaktov medzi ľudmi.  Problém však nastáva v školách, druhom domove mladej generácie.

     Šom študentom gymnázia a verte mi, hoc mi na takých veciach veľmi nezáleží, aj ja mám niekedy ráno problém, čo si obliecť. Tričko s vulgárnym nápisom v angličtine, také výborné na včerajší večer vyvolá teraz len pohoršenie, údiv. Niektorí naši študenti chodia v košeliach, jeden dokonca v obleku, čo vyvoláva trápne narážky. Akési príliš dôstojné, upäté na mládež všetky tie goliere, nemyslíte?  Zvlášte sa taká osoba vyníma pri niekom, kto má na sebe najnovšie módne výstrelky, častokrát finančne náročné.. Aproppo desiatky rokov rozvoja našej spoločnosti odstránili z odevu znaky triednej príslušnosti nositeľa. Dnes sa tento buržoázny pozostatok akosi vracia, už aj tí najmenší sú diferencovaní podľa značiek, ktoré nosia.

      Natíska sa potreba školskej uniformy. Samozrejme, nie v takej podobe, akú ju poznáme zo západných filmov. Tam, bohužiaľ častokrát ide iba o zisk niektorých mamonárov, ktorí v snahe zarobiť navliekajú mládež do akýchsi nevydarených kópií svojich sviatočných oblekov. Nebránia sa zneužiť zábavný priemysel, ktorý ochotne aj u nás predkladá tento štýl obliekania na školách ako vzor aj pre naše krajiny. A tak aj u nás už máme prvé neblahé príklady, žiaľ stávajú sa aj takéto omyly, tam kde mala byť detská veselosť, ostala okázalá elegancia.Príklad hodný poučenia, ľútosti nieto nasledovania.

     Naša cesta by mala byť iná. Čo tak priviknúť na uniformitu už malé deti. Zaviesť systém, že prvákom sa budú šiť lacné kostýmčeky, povedzme s tematikou včielok, mravčekov. Ako budu rásť, tematika sa bude meniť, na druhom stupni môžme ostať len pri farebných tričkách a nohaviciach jednotných pre celú triedu. Samozrejme, nepôjde o nejaké drahé látky, obyčajná teplákovina, čosi na spôsob robotníckych montérok. Deviataci budú zelení, ôsmaci modrí... V takejto uniforme sa bude dať športovať, maľovať na výtvarnej, tvoriť na pracovnom vyučovaní, pracovať na školskom pozemku. Variabilita tohto odevu umožní ho nosiť aj vo voľnom čase, po príchode študenta na strednú školu, ked stratí svoje opodstatnenie.Tu si zas študent -kúpi- novú unifomu, kedže bude jednotná pre celý štát a mnohé naše krachujúce odevne fariky ich masová výroba znovu postaví na nohy.

         Namietnete, prečo chodiť ako posledný žobrák? A napríklad prečo naši robotníci alebo pracovníci v obchodoch sa nehanbia za svoj odev. Je praktický, vkusný a lacný, určený na pracovnú časť dňa na rozdiel od západného šitého na mieru človeku, za ktorého robia iní. 

  Verte mi, keby sa tento vzor obliekania udomácnil v našom školstve, život by bol v mnohom jednoduchší.